Blog

Prečo naši starí rodičia nemali potravinové alergie

Zamysleli ste sa niekedy, prečo naši starí rodičia netrpeli potravinovými alergiami? Inak povedané, prečo neboli tak bežné ako u dnešných ľudí?
 
Alergie na potraviny sa stávajú bežným pojmom a ich výskyt je na vzostupe. Aby toho nebolo málo, liečba ľudí, ktorí trpia touto modernou epidémiou, predstavuje nemalú záťaž nielen pre nich samotných, ale aj pre ich okolie, sociálny život a v nemalej miere aj  zdravotníctvo či štátny rozpočet.
 
Podľa štúdie z roku 2013, ktorú zverejnilo Centrum pre kontrolu a prevenciu ochorení (CDC), výskyt alergie na potraviny u detí vzrástol približne o 50% medzi rokmi 1997 až 2015.
 
A tu sa to všetko začalo, pri našich deťoch…

Alergia na mlieko, je alergiou číslo jeden medzi alergiami. Pripisuje sa to používaniu rastového hormónu v mlieku, ako aj nadmerné požívanie antibiotík na chovateľských farmách, ktoré sa začalo uplatňovať v 90tych rokoch.
 
Náchádza sa v potravinách nejaký ,, nový" prvok, ktorý tam predtým nebol?
 
Odpoveď je ANO!

Vo všeobecnosti, priemyselne spracované potraviny môžu prispievať k výskytu alergií z viacerých dôvodov.
Potraviny s najväčšou mierou spracovania obsahujú potravinové farbivá, príchute, konzervačné látky a ďalšie prísady, ktoré môžu mať hlavný vplyv na vznik alergie. Avšak v obchodoch s potravinami sa skrýva ešte zákernejšia hrozba…
 
V polovici 90tych rokov boli vyvinuté nové potravinové bielkoviny, ktoré sa následne začali používať pri výrobe potravín. Fakt, ktorý bol pred verejnosťou skrývaný.

 
Dôvodom prečo sa to deje, je čisto pragmatická
 
Ziskuchtivosť potravinárskeho priemyslu.
Pritom dodnes neboli vykonané žiadne testy, ktoré by potvrdili, že konzumácia geneticky upravených bielkovín nenesie pre ľudí ale aj zvieratá žiadne riziko.

Jedna z prvých potravín, ktorá prešla touto zmenou je mlieko. A zrejme nie náhodou je mlieko alergénom číslo jeden medzi potravinami.

V roku 1994 sa v mliekarenskom priemysle začal používať geneticky modifikovaný rastový hormone rBGH pri chove kráv, za účelom zvýšenia produkcie mlieka. Výsledkom bol zvýšený výskyt chorôb u chovaného dobytka. Aby sa zbavili týchto dôsledkov, mliekárne museli začať používať viac antibiotík. A to, ako už teraz vieme, je hlavným dôvodom zvýšeného výskytu mikroorganizmov odolných voči antibiotikám u ľudí.


Tak prečo teda netrpeli naší starí rodičia alergiami na potraviny?

Generácia naších starých rodičov konzumovala potraviny, ktoré neobsahovali žiadne konzervačné látky a ktoré neboli priemyselne spracované. Potraviny pochádzali z fariem a trhov.

Batoľatá mali najlepší možný start do života, pretože boli odchované na materskom mlieku. V tých dobách ste sotva počuli o nejakej diéte, nie ako dnes, keď úplná väčšina potravín, ktoré konzumujeme vedie k nadúknutiu a obezite.
A to práve kvôli všetkým pridaným chemikáliám, prísadám, stabilizátorom, konzervačným látkam, potravinárskym chemicky vyrobeným farbivám, príchutiam či genetickej modifikácii – všetko, čo sa dnes v potravinárstve bežne používa.

Mäso bolo zo zvierat, ktoré neboli napumpované chémiou ako dnes. Keď ste navštívili rodinu či priateľov, často sa jedávalo vonku na čerstvom vzduchu, a to od základu, dobrú tradičnú domácku stravu.
Slepačí vývar pripravený starým spôsobom sa používal na liečenie väčšiny chorôb.
 
Naši starí rodičia nemali tú možnosť zostať zatvorení doma, s mobilnými telefónmi, počítačmi a videohrami. Oni sa hrávali vonku na tráve, šplhali po stromoch, jazdili na bicykli a dobre sa zabávali, obklopení matkou prírodou!
Neutekali k lekárovi pri náznaku horúčky. Keď sa cítili byť chorí, jedli polievky, vývary a viac oddychovali. Nemali žiadnu núdzovú telefonickú linku na svojho lekára či zdravotnú sestru. A dôverovali pridodzeným samoliečivým schopnostiam tela, omnoho viac než my dnes.

Ich strava bola liekom, či si to už uvedomovali alebo nie.

Spôsob stravovania a životný štýl majú na naše telo významný vplyv. Každá bunka v našom tele potrebuje k svojmu poriadnemu fungovaniu správnu výživu. Zlá strava a životospráva narúšajú celistvosť každej jednej bunky, a tak vedú k precitlivelosti organizmu na niektoré potraviny.


Záver

Vyzerá to tak, že alergie na potraviny, ktoré boli len pred pár generáciami neznámym pojmom, sú neočakávaným vedľajším účinkom viacerých vplyvov životného prostredia, spomenutých vyššie.
Keďže sa do potravín pridáva stále viac chemikálií, odrazom čoho je aj rastúci výskyt alergií, ostáva otázkou akú podobu bude mať stravovanie v budúcnosti.
 

Použité zdroje: Enlightened Consciousness, Dr. Mercola, Healthy Holistic Living